Čo by ste povedali hneď na prvý diel?..xD Jednorázovky normálne zatiaľ nemám..xD Len shounen ai/Yaoi xD To sem nedám, prezatiaľ..xD Užite si prvý diel a keď to bude možné, tak napíšte aj komentáre, dobre?..xD či sa páči alebo nie..xD
ŠKOLA RO(C)KU- 1.DIEL
Dnešné ráno bolo strašné. Prvý týždeň školy, presnejšie druhý deň a ja som zaspala. Hnala som sa teda Konohou ani raketa, aby som aspoň došla do konca prvej hodiny. Prišla som presne na zvonenie. Rýchlo som bežala za Tsunade-sama, aby som sa ospravedlnila. No, je dosť výbušná, tak dúfam, že nažive ma aspoň nechá. Zaklopala som pred jej kanceláriou, a keď sa ozvalo otrávene "ďalej", vošla som.
"Dobrý deň." pozdravila som sa.
"Ale, ale.. chýbala si na prvej hodine," začala. "prosím si ospravedlnenku."
Už mi začal stekať pot po tvári. "Eh.. o to práve ide, pani profesorka.. ja som totižto zaspala. Nemám na spanie žiadnu ospravedlnenku a tak-"
"Dobre. Maj sa." skočila mi do reči. Hovorila to úplne ľahostajným tónom. Nezdalo sa mi to. Takto sa ešte nikdy nesprávala.
"Dovidenia," napriek tomu som sa pozdravila a odišla. Dvere sa hlasito zabuchli, lebo išiel prievan, a ja som ich prestala kontrolovať. Už-už som čakala, že začne riaditeľka kričať, a dá mi prednášku o zatváraní vrátok, ale nezačula som ni
. Dnes mala naozaj zvláštnu náladu. Zvonček práve ohlásil druhú hodinu, a tak som si trochu dvihla na kondičke a behala som do triedy s taškou na ramene. Keď som bola pred dverami, začala som spomaľovať, ale tie sa narýchlo roztvorili a ja som do nich narazila. Padla som na zem a opierala sa v mukoch o stenu.
"Čo sa tu tak na zemi povaľuješ, Miru?" opýtal sa ma škodoradostne môj otravný spolužiak, Sasuke.
"Keby si tie posraté dvere neotvoril, tak by som do nich nenarazila, Uchiha!" riekla som naňho a usilovala sa postaviť, nejak to ale nešlo. Nemala som vôbec silu. Silu na nič.
"Chceš pomôcť?" opýtal sa ma. Vystrúhala som naňho prekvapenú grimasu. Ja som si naozaj myslela, že to hovorí zo žartu. Sasuke ale nastavil ruku, a tak som dovolila, aby ma podvihol.
"Diki."
Vošla som do triedy a zamierila rovno na moje miesto vedľa Hinaty.
"Čože si nebola na prvej hodine? Stalo sa niečo?" hneď ma zavalila kopou nezmyselných otázok. Ani som nevedela, na ktorú najskôr odpovedať.
"Nie, nič. Neboj sa. Len som trochu zaspala," oznámila som jej.
"No.. uff.. a ja, že už dnes neprídeš. Veď vieš, ako by som sa tu nudila."
Nepovedala som nič. Otočila som sa dozadu, kde sedel Itachi. Usmiala som sa naňho a on mi úsmev opätoval. Potom som sa pozrela do okna. Áno, do okna, nie von. Pozerala som sa na seba, ako odraz. Prednedávnom som si dala ostrihať vlasy, už ich nemám ako kedysi, dlhé, ale krátke, zopnuté v cope.
"Gemini?" začula som svoje meno. Opäť som sa otočila za seba. "Mohol by som ťa niekedy niekde pozvať?"